Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 04. novembra 2002

Hospodinove skutky lásky neprestávajú. Odvaha k svedectvu. Vhĺbme sa do Janovej Apokalypsy je plné mystérií. Ale aj v spleti symbolov sa dá nájsť červená niť Ducha Svätého naznačujúca vnútorný význam tajomných obrazov. Meranie chrámu v prvom verši je symbolické. Naznačuje, že cirkev, Boží chrám je pod Pánovou ochranou. Vonkajšie nádvorie chrámu sa nedá zmerať. Znamená to, že vonkajší život cirkvi bude musieť znášať prenasledovania. Aké zvláštne napätie vychádza z týchto slov! Cirkev pod Božou ochranou je zároveň cirkvou prenasledovanou. Akoby tieto dva pohľady spolu neoddeliteľne súviseli. Cirkev vždy plnila svoje poslanie sprostredkovávania Božej prítomnosti - nefalšovanej vtedy, keď hlásala Božie slovo vhod i nevhod. Za to si často vyslúžila pohŕdanie, ba až prenasledovanie a útlak. Naopak, keď sa cirkev snažila prispôsobiť verejnej mienke spoločnosti, vždy to prinieslo zriedenie Evanjelia. Tieto myšlienky predkladajú pred každého z nás veľmi dôležitú otázku: Ako člen cirkvi - plním svoje prorocké poslanie a hovorím v Božom mene? Alebo si najprv premyslím, či mi prejavenie príslušnosti k cirkvi prinesie nejaký spoločenský úžitok? “Vylúčia vás zo synagóg, ba prichádza hodina, keď sa každý, kto vás zabije, bude nazdávať, že tým slúži Bohu” (Ján 16,2). - Počul som raz o istom divadelnom príbehu o živote Pána Ježiša. V jednej dedine sa ochotníci podujali pripraviť tento divadelný príbeh. Ježiša mal hrať mladý muž, ktorý síce nemal nejakú dobrú povesť, ale jeho postava spĺňala reprezentačné kritériá. Počas prípravy sa však stala veľmi zvláštna vec: tento mladý muž začal premýšľať nad postavou Ježiša Krista, ktorú hral a začal meniť svoj život k lepšiemu. No to nebolo všetko, začal aj iných ľudí upozorňovať, aby zmenili svoj život k lepšiemu a ohlasoval im zvesť evanjelia. Kresťanom v dedine to začalo byť veľmi nepríjemné, že si čosi také dovoľuje a začali na neho útočiť pri každej príležitosti. Po jednom predstavení prepukla kvôli nemu davová psychóza a ľudia ho ušliapali v divadelnej sále. Tento mladý muž robil to, čo Pán Ježiš Kristus a kvôli tomu aj zomrel - rukami “dobrých” kresťanov. - Mám odvahu byť tým, čím by som mal byť na základe krstu - druhým Kristom? Mám odvahu začať meniť svoj život a aj iným hovoriť o živote s Bohom? Alebo sa budem správať ako niektorí naši politici, ktorí pred voľbami začali sedávať v prvých laviciach v kostole, aby ich ľudia dobre videli…?