Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 07. novembra 2002

Boh, Boh Hospodin, hovorí a oslovuje zem od východu slnka až po jeho západ. Moc diabla. Raz som počul veľmi zaujímavú rečnícku otázku na tému druhej svetovej vojny: “Bol to iba človek, čo spôsobil všetky tie zverstvá, alebo tu účinkoval aj niekto väčší a hroznejší ako ľudská zloba…?” Táto zaujímavá otázka naráža na postavu diabla, satana, draka či starého hada, tak ako hovorí o tejto tajomnej, Bohu nepriateľskej bytosti Apokalypsa. Diabol je vypustený do sveta a pôsobí v ňom. Celá jeho pôsobnosť je zameraná na odvrátenie ľudí od Boha a od seba navzájom. Chce rozsievať nenávisť, bolesť a rozdelenie. Jeho najpôsobivejšou taktikou je vzbudenie dojmu, že neexistuje. Takto môže pracovať pod rúškom nepoznania. A žiaľ, veľa ľudí mu skočilo do tejto pasce. Niektorí teológovia hovoria a píšu, že diabol vlastne neexistuje a biblické rozprávanie o ňom je iba obrazný zhluk negatívnych myšlienok. Iní sa zase nazdávajú, že keďže sú vykúpení Kristom, diabol ich nijako nemôže ohroziť. Pokladajú sa tak za dokonalejších od Ježiša, ktorý bol pokúšaný a taktiež neberú vážne slová apoštola Petra: “Buďte triezvi a bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral” (1.Petra 5,8). Medzi kresťanmi je aj druhý extrém. Mnohí ľudia vidia diabla za každým stromom, majú pred ním panický strach, dokonca používajú amulety na ochranu proti nemu, atď. Aké by malo byť stanovisko biblického kresťana a ako sa teda nedostať ani do jedného z týchto extrémov? Predovšetkým treba mať zrak upretý na Krista a v Ňom hľadať záchranu pred pokušením a navádzaním na zlé. Akonáhle odvrátime tvár od Krista, stávame sa veľmi labilnými a sme ľahkou korisťou pre toho, kto aj v mene nosí to, že jeho poslaním je rozdeľovať. Platí tu akýsi nepísaný zákon, že akonáhle sa odvrátime od Krista, začneme sa sústreďovať na seba. Zrazu sa naše záujmy stanú prvoradými, naše názory najlepšími, naša osobnosť nedotknuteľná… Tí druhí sú kdesi v úzadí a Boha môžeme dokonca veľmi nehanebne použiť ako ospravedlnenie svojho prístupu. “Mám právo od Boha na týchto 15 cm pozemku, kde máte plot!” Prax je plná takýchto príkladov, keď sa na očividnej hlúposti roztrieštia dlhodobé vzťahy a priateľstvá. Ľudská hlúposť je síce veľká, ale stojí za uvažovanie, či tu nie je ešte “niečo” vyššie, čo, resp. kto presviedča ľudí, že ich hlúposť je vlastne múdrosťou… Bdejme a dávajme pozor, či je naša tvár obrátená Ježišovi. A ak nie, tak sa rýchlo pozrime na nášho Spasiteľa, ktorý svojimi rukami pribitými na kríž objíma všetkých ľudí, aj susedu, ktorá ma ohovorila, aj známeho, ktorý mi už pol roka dlhuje 200,- Sk. Ak sa budeme takto pozerať na Krista, veľmi rýchlo uvidíme, že nás pozýva, aby sme sa pridali k Jeho objatiu…