Slovak Czech English German Polish

Piatok, 08. novembra 2002

Hospodin riekol Jeremiášovi: Ajhľa, dal som ti do úst svoje slová. Existuje peklo? Táto časť Apokalypsy obsahuje reality, ktorým sa kazatelia venujú zrejme najmenej. V istom zmysle je to aj prirodzené, pretože sa dotýkajú nesmierne hroznej skutočnosti večného zatratenia. Je zvláštne, že evanjelium ako radostná zvesť obsahuje v sebe pomerne početné zmienky o večnom zatratení. Apokalypsa akoby dofarbovala nielen nádheru Baránkovho víťazstva, ale aj hrôzu večného zatratenia, alebo pekla, napr. obrazmi o ohnivom a sírovom jazere a mučení na veky vekov. Ak je Biblia správou o Božej láske k človeku a k svetu, prečo je v nej uvedená aj realita pekla, ktorá nevyplýva z tejto Božej lásky? Nazdávam sa, že biblická reč o pekle dodáva vážnosť ľudskému životu a prijímaniu Božej milosti do nášho života. Boh dávajúci sa človeku prostredníctvom svojej milosti, už takto nie je podomový obchodník ponúkajúci koláče. Ak si vezmete, v poriadku a ak nie, tak pôjde ďalej. Realita pekla, hoci to zneje veľmi zvláštne, v ľudských očiach zachováva Božiu majestátnosť a svätosť a z nás ľudí to, čím skutočne sme - stvoreniami, závislými na Bohu. Kresťanská viera pri pohľade na peklo prestáva byť kultúrnym strávením nedeľného predpoludnia, Ježišovo učenie prestáva mať charakter ľubovolnosti (ak sa mi bude chcieť, tak budem milovať ostatných ľudí, a ak nie, tak sa o nich prestanem zaujímať. Veď Boh je láska a aj tak ma oslávi…). Iste, existencia pekla v súčinnosti s Božím plánom spásy zostane pravdepodobne navždy prikrytá rúškom tajomstva. Táto existencia je totiž podstatne spojená s “tajomstvom neprávosti”, ktoré pôsobí. Vieme, že Boh nie je pôvodcom pekla, ale vzbúrený anjel a jeho nasledovníci. Myslím si však, že analýzu koexistencie Boha a pekla môžeme prenechať nebeským mocnostiam. Neprídeme totiž na nič nové, ako na to, čo je zrejmé z Božieho zjavenia. Boh prostredníctvom Ježiša a neskôr Pavla i Jána ohlásil realitu večného zatratenia ako večnú odplatu pre diabla a jeho nasledovníkov. Pokus o zmiernenie nástojčivosti tejto reality je napr. výrok francúzského teológa a veľkého antropológa 20. storočia Teilhar de Chardin SJ: “Verím v existenciu pekla, ale neverím, že v ňom niekto je.” Ak pozorne sledujeme reč Biblie, môžeme zistiť, že jednoznačne hovorí o reálnej možnosti skončenia vo večnom zatratení. Možno nás táto úvaha vháňa do strachu. Čo ak…? Myslím si, že istá dávka strachu z večného zatratenia môže byť prospešná pre kresťanský život. Ako som už uviedol skôr, vráti nás späť na miesto, ktoré nám určil Boh - na miesto tvora, ktorý potrebuje k svojmu životu (pozemskému i večnému) Boha a Jeho milosrdenstvo. Tento návrat je potrebný najmä v súčasnosti, keď sa z Boha robí neškodný kamarát ľudí, ktorý, keď je treba, tak je potrebný a keď zase všetko “klape” podľa našich predstáv, tak ho až tak veľmi nepotrebujeme. Realita pekla je teda správou aj o Božej veľkosti a svätosti o našej pominuteľnosti a malosti. A ešte jedna myšlienka: peklo je dôkazom toho, že vzťah s Bohom zostal tým, čím bol pre samotného Ježiša Krista: otázka života a smrti…