Slovak Czech English German Polish

Sobota, 09. novembra 2002

Ty si moja ochrana a záštita, na tvoje slovo čakám. Posledný súd patrí k častým témam umeleckého stvárnenia: obrazy, sochy, sakrálne maľby na stenách kostolov, literárna a hudobná tvorba. Spomínam si na jeden koncert speváckeho zboru Konzervatória v Petržalke, ktorý okrem iných skladieb spieval časť predkoncilovej katolíckej liturgie za zosnulých: Dies irae - dni hnevu. V burácaní a stiesnenosti tejto skladby bolo cítiť ozvenu predstáv autora o Parúzii a Poslednom súde. Pocity autora sú myslím spoločné s pocitmi väčšiny kresťanov a aj ku kresťanstvu ľahostajných ľudí, keď sa povie Posledný súd. Skutočne, táto definitívna chvíľa nášho života, ktorá určí naše večné určenie, nás robí maličkými a bezmocnými pred Božou tvárou. Pri Poslednom súde bude hodnotený život každého jedného z nás. Nikto tomu neunikne a v tej chvíli si budeme všetci rovní: bohatý sa nebude viac môcť odvolať na svoj majetok a vybaviť si večnú spásu šikovne položenou obálkou s príjemne šuchotavým obsahom. Chudobný zase tiež nebude môcť argumentovať svojou biedou ako prirodzeným dôvodom pre večnú odmenu v nebi. Biskup sa nebude môcť pochváliť svojím cirkevným postavením a počtom postavených kostolov, za čo by malo byť viac ako prirodzené ísť do neba. Laik sa zase nebude môcť spoľahnúť iba na bezchybné plnenie cirkevných príkazov ako bezpečnej a istej ceste ku spáse… Tak čo bude vlastne meradlom nášho života? Skutky, tak ako ich chápe Nová zmluva. Slovo “skutok” sa iste nepočúva príjemne evanjelickému uchu. Aby sme našli skutočný biblický význam tohoto slova, všimnime si nielen reč Apokalypsy, ale aj napr. Matúš 25,31-46. Pán Ježiš hovorí vo svojej reči o Poslednom súde.