Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 10. novembra 2002

Nebudem sa báť zlého, hoc by som šiel temným údolím. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou. Príprava na smrť. Istý farár mi raz spomínal jeden svoj zaujímavý zážitok. Prechádzal so svojou Škodovkou cez zasneženú oblasť Vysokých Tatier. Cesta nebola veľmi dobre udržiavaná, čo spôsobilo, že dostal šmyk. Auto sa kĺzalo smerom k zvodidlám, za ktorými sa černela priepasť. Farár cítil, že sa blíži jeho posledná hodina. Je zaujímavé, že sa v týchto nesmierne dôležitých momentoch rozhrania života a smrti nevenoval nábožným myšlienkam, ale pomyslel si: “Kde zoženiem peniaze na nové auto?” Našťastie zvodidlá zastavili pád auta a všetko sa dobre skončilo. - Tento zaujímavý myšlienkový pochod vyššiespomenutého farára mi príde na um vždy, keď sa stretnem s niekým, kto ma presviedča o tom, ako teraz nemá čas na Boha a prejavy svojej viery, že až keď bude starší a na dôchodku, už to bude lepšie, poprípade na smrteľnej posteli sa všetko nejako urovná… Je to naivná predstava, o ktorej hovorí aj Pavel v 1. Liste Tesaloničanom. “…Pánov deň príde ako zlodej v noci. Keď budú hovoriť: Je pokoj a istota”, vtedy znenazdania príde…” (v.2-3). S touto biblickou pravdou korešponduje praktický život v intímnej symbióze. V mojej rodnej dedine sa prednedávnom odohrala bolestná udalosť: Chystala sa svadba, ktorá mala byť v sobotu. V noci z piatku na sobotu však zomrel otec ženícha. Zdravý muž v stredných rokoch si večer ľahol do postele s myšlienkami plnými predstáv o významnom dni jeho syna a ráno sa už neprebral. Kto z nás môže povedať, že bude mať čas na zintenzívnenie svojej kresťanskej viery? Nikto. Vedel o tom aj Pavel, keď napísal, že “vy bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej” (v.4). - Čo však znamená “nebyť v tme” a teda byť na svetle, alebo inými slovami “patriť dnu”? Byť triezvy a obliecť si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spásu. Nenechajme sa teda opiť svojimi životnými úspechmi a plánmi do budúcnosti. Pamätajme na reality, ktoré si prinesieme pred súdnu stolicu Božiu a ktoré sa pochopiteľne nezmestia do našej rakvy. Byť pripravený na stretnutie s Pánom ďalej, znamená žiť život kresťanskej viery, nádeje a lásky. Nezačať s tým až zajtra, ale dnes, teraz. Nepoužívajme v praxi španielsky výraz: Maňana, ktorý znamená zajtra alebo nikdy. Čo, ak už žiadne zajtra nebude? Myšlienky na prípravu na náš prechod, transitus do večnosti však nemajú oberať náš život o radosť. Naopak, dávajú mu novú, nesmrteľnú radosť, lebo vieme, že Boh nás určil na to, aby sme získali spásu prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista. Ježiš je našou cestou ku spáse a ak svoj život zakotvíme na Ňom, nájdeme nové napĺňajúce hodnoty nášho života nekončiace sa smrťou a budeme schopní ich aj odovzdávať s pomocou Božou ďalej prostredníctvom potešovania a povzbudzovania jeden druhého.