Slovak Czech English German Polish

Utorok, 19. novembra 2002

Poznám úmysly, ktoré mám s vami - znie výrok Hospodinov - úmysly smerujúce k blahu a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. Pravý život viery. Keď sa stretne kresťan s niekým druhým, kto nechodí do kostola a pozve ho na služby Božie, ľahko sa dočká tej najčastejšej odpovede: Tam aj tak chodia len tí najhorší. Len čo vyjdú z kostola, už klebetia a ohovárajú. Chodia tam len zo zvedavosti a nežijú tak, ako sa v kostole káže. - Povieme si: Je to len lacná výhovorka. Tomu človeku sa skrátka nechce v nedeľu vstávať, alebo sa mu zdá kostol zbytočný. Možno je to tak. A často to je skutočne len výhovorka. Ale zamyslime sa nad tým, čo povedal. Z nejakej malej časti mal asi aj pravdu. Samozrejme, že prídu na služby Božie aj takí, ktorí poriadne nevnímajú zvestované Božie slovo a prišli len po niektoré “novinky” z dediny, či mesta. A sú medzi nimi aj takí, ktorý sa skutočne ani nesnažia žiť podľa Božej vôle. To od nás Pán Boh istotne nechce. Keď chce z nás mať učeníkov, tak chce z nás mať ľudí živej viery. To je niekedy ťažšie, ako sa zdá. Bolo by nám zbytočným chodiť do kostola, zbytočným v nedeľu ráno vstávať, keby sme potom žili podľa seba a nechceli žiť podľa Božej vôle. Veď Pán Boh má s nami len tie najlepšie úmysly. Obetoval aj svojho jednorodeného syna, aby nám pomohol. Teraz je rad na nás. Snažme sa žiť spolu s Bohom a “okúsime dobro krajiny”, ako píše Izaiáš.