Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 21. novembra 2002

Pre svoje meno, Hospodine, odpusť mi vinu, lebo je veľká. Boh je verný neustále. Je pre nás ľahké povedať, keď niečo vyvedieme, že sme len ľudia. Že sme hriešni už odvtedy, čo Eva zjedla ovocie z rajského stromu a Adam tiež, a preto ani my nie sme polepšiteľní. Isteže, je to tak. Hriechu sa ani jeden človek nedokáže zbaviť. Nemôže ani jeden povedať, že nehreší proti ľuďom, proti Bohu, ba ani proti sebe samému. Nuž predstava to nie je najkrajšia - žiť medzi samými hriešnikmi a sám byť nenapraviteľným hriešnikom. A ešte predstaviť si, že na toto všetko sa díva Boh, ktorý by nás mohol za to tvrdo trestať - hotový horor. Z hororu sa však ľahko stane krásny romantický príbeh života, keď si uvedomíme, čo všetko nádherné nám Pán Boh ponúka, keď sa budeme snažiť likvidovať svoju hriešnosť a viac počúvať Jeho - Boha, ktorý k nám neustále hovorí a pozýva nás k sebe. On nám pripravil niečo nevídané a neslýchané a dokonca je ochotný odpustiť nám. Je ochotný odpustiť nám tak úžasne, ako to opisuje cez Izaiáša na začiatku druhej kapitoly. Pritom však nesmieme zabudnúť na to, že aj my máme odpúšťať druhým ľuďom. - Ak by sme túto Jeho ponuku a našu šancu jednoducho chceli prepásť, boli by sme vrcholne nerozumní. Tak, na čo čakať?