Slovak Czech English German Polish

Sobota, 23. novembra 2002

V Boha, ktorého slovo chválim, v toho Boha dúfam. Božie napomenutia. Hospodin sa pomocou Izaiáša veľmi jasne ohradil voči všetkým bezbožníkom. Neznáša modloslužbu - teda bezbožníctvo. Lebo modly nie sú Bohovia. Čo vlastne ale znamená bezbožník? Nie je to len modloslužobník a nie je to len ateista. Je to aj človek, ktorý si zakladá hlavne na sebe a svojich schopnostiach a Pánu Bohu nepripisuje vo svojom živote väčší význam. To je to pravé bezbožníctvo. Musíme si priznať, že aj niektorí ľudia, čo sa vyhlasujú za kresťanov, si v živote zakladajú len na sebe a nestojí im za to Pánu Bohu za niečo poďakovať. Aj my sme skôr schopní Pána Boha obviňovať, keď sa niečo nevydarí. Ale ďakovať Mu? - To už je trochu ťažšie. Nezabudnime však, že Pán Boh má obrovskú moc. Že dokáže do života všelijako zasiahnuť. Na každého hocijako silného človeka, môže prísť niečo ťažké a bolestivé. Aj pre Izraelcov bol trestom ich vlastný rozklad, vnútorné nezhody a nepokoje. Pán Boh ich obžaloval, hoci ich miloval. My nie sme pánmi samých seba. Ak si budeme myslieť, že sme a budeme žiť len podľa seba a na základe svojich zásluh, môžeme čakať aj Božiu nespokojnosť. Tá sa môže v našich životoch prejaviť veľmi ťažko. Veď Pán Boh nás nielen skúša, ale aj napomína. Preto pri všetkom, čo konáme, nezabudnime na Neho a chváľme Ho za všetko, čo nám dáva! Veď to máme z Jeho milosti.