Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 28. novembra 2002

Nech ťa chvália, Hospodine, všetky tvoje skutky, nech ti dobrorečia tvoji zbožní. Ochotne slúžme svojmu Pánovi! Určite poznáte tie vyčítavé otázky typu: “Prečo práve ja musím vykonať túto úlohu? Nemohol by to vybaviť niekto iný?” Radi presúvame zodpovednosť na druhých, zvlášť ak naše poslanie nie je práve príjemné. Je málo takých horlivcov, ktorí s nadšením a ochotou prijímajú i nemilé povinnosti. Prorok prijal svoje povolanie do Božej služby s nevšednou ochotou. Na Božiu otázku: “Koho pošlem a kto nám pôjde?” Odpovedá: “Tu som ja, pošli mňa.” Pri stretnutí s Bohom bol očistený, jeho hriech prikrytý, stal sa novým stvorením a tak sa s vďačnosťou dáva do Božích služieb. Aj my sme novým stvorením v Ježišovi Kristovi, náš hriech je prikrytý, zmytý Jeho drahou krvou. Už nemusíme prinášať obete na zmierenie, stačí jedna obeť. Dať svoj život do Božej služby, oslavovať a chváliť Ho za všetko, čo pre nás urobil a stále robí a zvestovať o tejto láske tým, ktorých máme okolo seba. Nie je to vždy ľahké. Musíme počítať i s odmietnutím, možno i s výsmechom, so zatvrdilosťou ľudských sŕdc. No predsa musíme ísť. Je našou povinnosťou volať ľudí ku viere, privádzať ich k Bohu a tak spoločne chváliť Toho, ktorý je Pánom neba i zeme. Vytrvajme pri tom v modlitbách a prosme, aby sám Pán Boh naše snahy požehnal a otvoril dvere ľudských sŕdc pre Jeho prijatie.