Slovak Czech English German Polish

Piatok, 29. novembra 2002

Aké je tvoje meno, Bože, taká ti patrí chvála, až po končiny zeme. Neboj sa, len ver! Keď v Júdsku panoval kráľ Acház, pritiahol sýrsky kráľ Recín a izraelský kráľ Pekach k Jeruzalemu. Obľahli ho, no nevládali bojovať. Napriek tomu júdsky kráľ dostal strach, pretože už zakúsil porážku v boji od obidvoch a tak sa rozhodol poprosiť o pomoc Asýriu. A tu vysiela Hospodin proroka za kráľom, aby mu povedal: “…buď pokojný, neboj sa a neklesaj na mysli.” Bolo to veľké povzbudenie v situácii smrteľného ohrozenia. Nemusíš sa báť, nemusíš nikoho prosiť o pomoc, lebo ja Hospodin som s Tebou, posilním ťa, ochránim. Tí mocní tohoto sveta sú len zdanlivo mocní, ich vláda je do času, spejú k definitívnej porážke. Ich čas je obmedzený. Kiež by sme si to vedeli vždy povedať v ťažkostiach života a dokázali nájsť potešenie v skutočnosti, že Ježiš Kristus už raz zvíťazil nad všetkým zlom, mocnosťami tohoto sveta a všetko to zlé, čo nás ohrozuje, čo v nás vyvoláva strach, teraz už len dohára. Len jedna moc, jedno kráľovstvo nikdy nezanikne a bude trvať naveky. To, do ktorého patríme. Kráľovstvo živého Boha. On je našou ochranou, On je našou istotou, pomocou v súžení vždy osvedčenou. Môžeme obstáť. Len Mu musíme zachovať vernosť, byť stáli vo viere, dôverovať Mu a plne sa na Neho spoľahnúť vo všetkom.