Slovak Czech English German Polish

Streda, 04. decembra 2002

Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu a v jeho duchu nieto ľsti. Za svetlom. V celej knihe proroka Izaiáša nachádzame najviac zasľúbení o Mesiášovi, o Jeho budúcom kráľovstve a Božom ľude, nad ktorým bude vládnuť v spravodlivosti a láske. Slová o nádejnej budúcnosti z prečítaného textu sú akoby balzamom na rany. Do situácie Božieho súdu nad Júdskom a Izraelom prenikajú ako lúče slová o Božej milosti. Akoby Božia láska chcela padnúť do náruče Božiemu súdu a zadržať ho. Svetlo milosti dáva tejto stati “novozmluvný jas”. I keď Hospodin hovorí o spravodlivom súde, predsa dáva za touto zvesťou vyjsť slnku svojej milosti. Milosť však nie je len nejaký pocit, ale skutok lásky. Lásky tvorivej, premieňajúcej, obnovujúcej, odpúšťajúcej: “Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo, nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.” Tajomstvo Božej milosti je ukryté v Mesiášovi. On je to Dieťa nám darované, On je Predivný Radca, Mocný Boh, Otec večnosti a Knieža pokoja. Starozmluvné proroctvá o Mesiášovi sa naplnili v Ježišovi Kristovi, ktorý prišiel, aby zmyl naše hriechy, odpustil nám a ukázal cestu z temnoty do svetla. V jeho svetle môžeme kráčať každý deň. On nás pobáda k tomu, aby sme žili svoj život - každý deň - v odpustení. Tak, ako nám odpustil On, tak môžeme aj my odpúšťať. Odpustenie je každodenná šanca podať milostnú, žehnajúcu ruku ľuďom, ktorí sa previnili voči nám - vedome, či nevedome. Keď odpúšťame, hoci je to neraz ťažké a bolestivé, prichádza svetlo, prichádza radosť a pokoj do nášho vnútra. Opakom odpustenia je temnota, zaťatosť a neprístupnosť nášho srdca, skrytý, či zjavný hnev... Ktorú cestu z týchto dvoch si zvolíme? Niekto raz povedal: “Kto posudzuje svojho blížneho, môže sa mýliť, kto mu odpúšťa, nikdy sa nemýli.”