Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 09. decembra 2002

Dávid našiel posilu v Hospodinu, svojom Bohu. Deň slobody v mojom živote. K tomuto textu je zaujímavé prečítať si 17.-18. kapitolu Zjavenia Jánovho. Až tam doznieva ohlas Babylonu, ktorý zohral v dejinách Izraela negatívnu úlohu. Text je len víziou budúceho dňa slobody v čase, keď moc babylonského kráľa bola ešte hrozivá, zdalo sa, že nikdy neskončí. Prorok však vidí to, čo iní ešte nevidia, vidí, že Boh si poradí napokon aj s najväčšími mocnosťami temna (Efezanom 1,20-22). Náš text vnímame aj ako víziu pre nás - o oslobodení spod mocnosti kniežaťa temnôt - diabla, spod otroctva hriechu. Ešte sa zdá, že zlo a mocnosti temna ovládajú zem, ale kresťan už žije v slobode dietok Božích. Deň slobody začína veľkonočným ránom. V Kristu boli všetky mocnosti temna zbavené svojej moci. V Kristovi sme už slobodní - aj uprostred sveta násilia a zla (Galaťanom 5,1). Veľká noc je v mojom živote dňom slobody, oslobodenia spod nadvlády mocností zla, hriechu a smrti. Hoci okolo mňa ešte tieto mocnosti triumfujú, ja už vidím dopredu, už vidím s prorokom slobodu dietok Božích, už v nej aj žijem. Bez tohoto dňa slobody by život viery nemal istotu a základ, nemal by zmyslu. Preto som si Veľkú noc pomenoval dňom slobody.