Slovak Czech English German Polish

Utorok, 10. decembra 2002

Blahoslavení sú všetci, čo sa k nemu utiekajú. Na miestach ateizmu vznikajú bašty viery. Egypt bol druhou veľmocou, ktorá zohrala veľkú úlohu v dejinách Izraela. Stáročiami si Izraelci vypestovali voči Egyptu zvláštny, dosť komplikovaný vzťah. Tam siahajú počiatky Izraela prostredníctvom Jozefa, tam zažili útlak mocností tmy, tam zažili veľké oslobodenie, ale tam občas aj utekali prenasledovaní, tam napokon uteká aj Jozef s Máriou a dieťatkom Ježišom. Ale odtiaľ vždy hrozilo aj nové ohrozenie. Devätnásta kapitola je svedectvom o novom spôsobe, akým Boh premáha nepriateľov: nie silou a zbraňou, ale tak, že si z nepriateľa robí vyznávača (pozri Saul-Pavel). - Pre nás je to podnet k misijnej a evanjelizačnej práci aj v prostredí ateizmu a prostredí Bohu nepriateľskom. Na miestach ateizmu sa rodia bašty viery. Spomínam na rok 1990, keď sme po prvýkrát mali farársku pracovnú poradu v okresnom centre ateizmu, v aule marxizmu-leninizmu. Zrazu bola nepriateľská moc preč a z nepriateľov sa rodili vyznávači viery. A je tu reč aj o ceste spájajúcej znepriatelené národy. Vieme o nej, keď poznáme Ježišove slová: Ja som tá cesta i pravda i život. Aj dnes využívajme túto jedinú cestu spájajúcu národy na zmierenie.