Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 12. decembra 2002

Ešte za vašich dní prehovorím slovo a vyplním ho - znie výrok Hospodina Pána. Ajhľa, toto je náš Boh. Izaiáš hovorí o vrchu obnovy. My vieme, že tým vrchom sa stala Golgota. Na tom nevysokom, ale pre svet najvýznamnejšom vrchu nastala náprava vecí všeľudských. Na tomto vrchu odkryl Boh svoju tvár, zjavil svoju lásku. Na tomto vrchu ukázal, že On je iný, ako si Ho mnohí predstavujú. Že On nie je komplicom mocných a utláčajúcich, ale pevnosťou slabých a chudobných, je prístreškom pred lejakom a clonou pred horúčavou (v.4). Na tomto vrchu Boh naozaj zničil závoj nenávisti a prikrývku násilia a odstránil potupu svojho ľudu. Na tomto vrchu bola pohltená smrť a odtiaľ zneje pieseň života. Vďaka buď nášmu Bohu. Možno nevieme povedať veľa o Bohu, ale na Golgote vieme vyznávať: Ajhľa, toto je náš Boh, ajhľa, tu začína naše náboženstvo. Ešte je advent, doba začiatkov, doba prípravy, ale všetko smeruje k Veľkému piatku a veľkonočnému ránu. Preto my aj pri betlehemských jasličkách vieme a rozumieme, čo znamenajú slová: Toto je náš Boh. A keď na Štedrý večer a počas Vianoc nám budú znieť koledy, bude sa nám v nich ozývať ozvena prorokových slov: Ajhľa, toto je náš Boh, my veríme.