Slovak Czech English German Polish

Sobota, 14. decembra 2002

Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol. Aj na chodníku Tvojich súdov. Niekedy je ťažko veriť práve v súžení, vo chvíľach ťažkostí a problémov, ktoré dopadajú na život človeka. Vo chvíľach, keď sa zdá, že sa všetko rúca, že celý svet padá na človeka, že niet pre čo žiť. Mnohí sa v takých chvíľach utiekajú k alkoholu, drogám, pochybným zábavám. Vraj - aspoň zabudnem. Ale jediný dobrý smer je utiekať sa k Bohu, očakávať na Hospodina práve aj na ceste Jeho súdov, keď dopadajú na náš život. Text je piesňou viery, piesňou veriaceho srdca, ktoré našlo a spoznalo moc Božiu a jej pôsobenie. Piesňou, v ktorej je vyspievané aj zúfalstvo (v.16-18), ale znejú tu aj tóny istoty a víťazstva, ktoré vyvrcholia v 19. verši. Zaujímavý je 10 verš o “lacnej milosti”. Ak budete bezbožnému hovoriť len o Božej láske a dobrote, neraz to nepochopí a nenaučí sa spravodlivosti. Potrebuje tvrdé slová súdu, aby niečo pochopil a činil pokánie. Celým textom zneje ako mohutný podtón istota viery, že za všetkým je ruka Božia, aj keď to mnohí nevidia (v.11). A práve tento podtón nás posilňuje vo viere aj pre dnešný deň.