Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 12. januára 2003

Hospodinovo slovo je naozaj úprimné a všetky jeho skutky sú pravdivé. V tejto udalosti a v osobách Jána Krstiteľa a Pána Ježiša (obrazne povedané) si podáva ruky Stará zmluva s Novu zmluvou. Ján Krstiteľ, ktorého Pán Ježiš nazval najväčším z prorokov, odovzdáva tu štafetu spásonosnej zvesti Ježišovi, ktorý bude už nielen nositeľom, ale aj uskutočňovateľom tejto zvesti. Veľkosť a význam Jána Krstiteľa nie je v tom, že “celá Judská krajina vychádzala k nemu a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov” (Marek 1,4n) ani v jeho mučeníckej smrti, ale práve v tom jeho výnimočnom poslaní, ktoré verne plnil. Tu je vrcholný moment jeho poslania, keď ukáže na Ježiša: “Ajhľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta” (Ján 1,30). Uvedomuje si, že jeho poslanie sa končí. V rámci svojho poslania nechce ani pokrstiť Ježiša. Zdráha sa, vedený Duchom Svätým správne vyznáva: “Ja by som sa mal dať pokrstiť Tebe.” Neskôr o Ježišovi povie: “Nie som hoden zohnúť sa a rozviazať Mu remienok na obuvi” (Marek 1,7). Utiahne sa do úzadia, vedený heslom pokory: “On musí rásť a ja sa umenšovať.” Prechod od Starej zmluvy k Novej zmluve je zrejmý aj z odpovede Pána Ježiša Jánovi: “Nechaj to teraz! Lebo tak sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť” (v.14). Pán Ježiš ako Baránok Boží prišiel naplniť Božiu vôľu – Božiu spravodlivosť. Svojím svätým, nevinným životom naplnil Starý zákon a svojou nevinnou obeťou na kríži zadosť učinil Božej spravodlivosti. Ale aby sa tak stalo, zobral už pri narodení na seba ľudské telo a teraz berie aj údel všetkých nás hriešnikov, stavia sa na naše miesto, vstupuje do vôd Jordánu a dáva sa za nás krstiť krstom pokánia. On, ktorý to sám nepotreboval, za nás, ktorí to tak veľmi potrebujeme. Aj ďalej na seba berie naše ľudské biedy a bolesti, všetky bremená hriechov, vynáša ich na kríž, a tak dovršuje Novú zmluvu milosti. Znamenie holubice pri Ježišovom krste je nielen dôkazom, že Duch Svätý prebýval v Ježišovi, ale, že dielo spásy, ktoré Pán Ježiš začína konať, je dielom plnosti Božstva – Svätej trojice. Preto aj sviatosť krstu svätého, ktorú Pán Ježiš ustanovil, je na rozdiel od krstu Jánovho už znamením Novej zmluvy a je dielom Svätej trojice. – – Každý pokrstený kresťan by mal byť nesmierne vďačný a šťastný, že aj on je zahrnutý do tejto Novej zmluvy milosti a spásy v Kristovi. Ak si to neuvedomí, treba sa mu vrátiť k Jánovi a cez brod pokánia v osudnom zápase viery dostať na pevný breh Novej zmluvy v Ježišovi Kristovi.