Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 13. januára 2003

Ty si mi svetlom, Hospodine, ožiariš, Hospodine, moju temnotu. Boh ľutuje a zachraňuje. Denne vidíme, počúvame o výčinoch človeka, ľudí, najnovšie označovaných slovom “terorizmus”. Až má nejeden z toho triašky, zlosť, ľútosť s otázkou “prečo to?!”. Kto odmeria ľútosť Boha pri Jeho pohľade na človeka, páchajúceho zlo, hriech? Nikto! A Biblia pár slovami naznačuje tú nepochopiteľnú skutočnosť. Až takú moc dostal človek, že môže spôsobovať Bohu žiaľ. Človek zabúda na tie prvoradé možnosti, ktoré dostal do svojho Stvoriteľa a siaha na tie svoje vlastné. Nechce tvoriť najskôr dobro, krásu, pohodu. Naozaj: prečo nie, prečo aj to druhé?! Je to však tak, lebo bolo to tak “krátko” po životnej púti človeka na Zemi. Avšak Boh toho utekajúceho človeka trestom zastavil na zemi. Zároveň však uskutočnil plán záchrany skrze vodu. Voda ako trestajúci prostriedok a ako záchrana! Spravodlivý Noach vypočul a prijal Božie usmernenie konať podľa Božieho projektu a prijal záchranu. To je tá druhá, víťazná možnosť človeka. A my, kresťania, pozeráme na golgotský kríž, počúvame, prijímame celé evanjeliové posolstvo a prosievame a ďakujeme Duchu Svätému, že nás učí a uspôsobuje svietiť tvorbou dobra. A v nebesiach sa z toho radujú.