Slovak Czech English German Polish

Streda, 15. januára 2003

Veľký je Hospodin až za hranice Izraela. Holubica – posol spásy! Noach pocítil, že sa naňho Hospodin rozpomenul, a len preto hľadal východisko z tvrdých skúšok. Otváral okno “korábu” naprojektovaného Bohom. To bola jeho vďaka Bohu, že sa rozpomenul naňho, že chce byť s ním v spoločenstve po obnove sveta. Koniec súdu a v ňom aj koniec tvrdej skúšky tých, ktorí boli zachránení. Nastalo hlboké vydýchnutie! Niečo podobné na rozbúrenom mori skúsili učeníci potom, keď volali na Ježiša (Marek 4,41). On sa tiež rozpomenul na to svoje stádočko a Pánovým slovom nastalo utíšenie mora. Aj v časoch potopy nastalo – pod návalom vetra, ktorý vzbudil Hospodin svojou mocou a vody opadli. “Koráb” spočinul na pevnej zemi, no Noach a spolu s ním zachránení uvideli súš. Nie happy-end, ale nový začiatok pre zachráneného človeka a tvorstvo. Pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum a on v znamení holubice Ducha Svätého nemá hraníc. Od Jordána cez Jeruzalem už do celého sveta, lebo tak Boh miloval svet! V Ježišovi Kristovi sa rozpomenul a otvoril nám bránu do kráľovstva života v Jeho sláve. Tomu veríme, a preto zakorenení a budovaní v Kristovi každý deň s holubicou pokoja a viery, otvárame dvere do práce a stáleho očakávania “ďalších sedem dní”. Požehnaná nádej a istota!