Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 16. januára 2003

U Teba nájde milosť sirota. Deň ani noc nikdy neprestanú. O stvorení sveta a aj potope možno čítať aj v babylonskej správe, ktorá je staršieho dáta. Biblické posolstvo však na tú známu bájku nadväzuje celkom iným spôsobom, a to zvesťou o Bohu, ktorý pôsobí svojím slovom ako jediný Stvoriteľ a Pán, svätý Hospodin: slovom všetko stvoril, človeku určil úlohu v stvorenom svete, človeka potrestal, súdil a rovnako svojím slovom vysvetlil človeku svoju záchranu. Keď po určenom čase bola zem opäť suchá, Noach počul to slovo, príkaz vyjsť von spolu s celou rodinou. Živočíchy Noach vyviedol. Človek ako koruna tvorstva naďalej ostáva v úlohe panovania, keď omilosťujúci Boh zopakoval určený poriadok a zmysel: nech sa hýbu na zemi, nech sa plodia a množia na zemi. Len človek v tom poriadku bol obdarovaný schopnosťou a vôľou počúvať Hospodinovo slovo, postaviť oltár, a na ňom obetovať Bohu spaľované obete. “Nedávno” Boh ľutoval, že stvoril človeka, “potom” uvalil naňho trest, ukázal mu cestu záchrany a aj keď videl nedobré jeho zmýšľanie, jednako mu zasľúbil pretrvávanie života a svoju nekonečnú milosť, vytvárať s človekom spoločenstvo, aby sa nikdy necítil opustenou sirotou. Kresťanom to znie v Ježišovom zasľúbení: Ja som s vami! I dnes Ho preto oslavuj, duša verná!