Slovak Czech English German Polish

Sobota, 18. januára 2003

Keby som povedal: Možno ma skryje tma, ale aj noc bude svetlom vôkol mňa, veď nijaká tma nie je dosť tmavá, noc ti svieti ako deň. Vrcholný prejav ľudskej vzbury proti Bohu – pýcha. Boh zaručil existenciu života zasľúbením “sejby a žatvy”, i keď vedel, že “zmýšľanie ľudské je zlé od jeho mladosti”. Na otázku: prečo? existuje len jedna požehnaná odpoveď: pretože Boh je láska! On nie je pôvodcom zla, hriechu. On však vedel, že ho bude plodiť človek, ľudia. Spoločným čítaním, uvažovaním o zvestiach 1.knihy Mojžišovej sme sa o tom presvedčili a dnes spolu s biblickým pisateľom musíme konštatovať, že vrcholom hriešnosti človeka a ľudí bola vzbura pýchy a trúfalosti: murárskou prácou dosiahnuť po nebesia. Boli jednotní v reči, no v tej jednote nenasledovali Noacha stavbou oltára. V jednote mierili na východ (1.Mojžišova 2,8) hľadať stratený raj, lebo prepadli do trúfalosti, že na to v tej jednote majú, že sami ten raj vybudujú, stavbou mesta a veže dosiahnu Boží trón. Čosi podobné sa chcelo “vybudovať” v nedávnej minulosti bez viery v Boha... Opäť zasiahol Boh, teraz inou potopou: zrušil reč ako jediný dorozumievací prostriedok a miesto “nového raja”, rozptýlil ľudí po celej zemi. Avšak Boh opäť sa rozpomenul na svoju zmluvu a svoju lásku dokázal v Ježišovi Kristovi, aby Jeho svetlom porážal tmu a nám pripravil nové miesto v sláve večného života.