Slovak Czech English German Polish

Utorok, 21. januára 2003

Na radosť obrátim ich smútok a poteším i rozradostím ich po žiali. Povzbudzujme sa vo viere v evanjelium. K životu kresťana neodmysliteľne patria modlitby. Apoštol Pavel ďakuje Bohu za rímskych kresťanov, za to, že sa priznávajú ku Kristovi a sú tak príkladom aj pre ostatných. Svoju návštevu cirkevného zboru, ktorú sa mu ešte nepodarilo uskutočniť, vkladá do modlitieb, pričom rešpektuje Božiu vôľu. Ako kresťania sa potrebujeme navzájom stretávať. Máme sa totiž čím duchovne obohatiť. Tí, ktorí zvestujú, rozsievajú Božie slovo; i tí, ktorí sú poslucháčmi, môžu a majú sa vzájomne povzbudzovať vo viere. Sme si dlžníkmi, dlžníkmi v zvestovaní evanjelia. Niekedy málo hovoríme o tom, čo sami prežívame vo vzťahu k Bohu, ku Kristovi. Málo hovoríme o veľkej moci evanjelia a z rozličných dôvodov sa vyhýbame duchovným témam. Skrývame svoju vieru, ako by to bolo len niečo súkromné, čo si máme ponechať sami pre seba. Strach či hanba však nie sú na mieste. Kiež Pavlovo vyznanie viery: “veď ja sa nehanbím za evanjelium Kristovo: lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu”, je aj naším vyznaním, kdekoľvek sme, v každom prostredí, v každej spoločnosti. Veď je to moc Božia, moc, ktorá zachraňuje a dáva nový život.