Slovak Czech English German Polish

Streda, 22. januára 2003

Neodopieraj dobrodenie tomu, kto ho potrebuje, ak je v tvojej moci vykonať to. Žime podľa Božej vôle. Pán Boh sa dáva ľuďom poznať. Nielen skrze Krista, ktorého smieme prijať ako svojho Pána a Spasiteľa, ale i stvoriteľské dielo svedčí o Jeho večnej moci a božskosti. To majú možnosť vidieť aj pohania. Vidia. No namiesto toho, aby ich to priviedlo ku vďake oproti Bohu, neoslavujú Ho a myslia si, akí sú múdri. V skutočnosti však ide o bláznovstvo. Veď žalmista píše: “Vo svojom srdci blázon hovorí: Niet Boha! Konajú skazene a ohavne, niet nikoho, kto by robil dobre!” Miesto Boha–Stvoriteľa uctievajú stvorené veci. Súdom je, že tak, ako sa oni vzdialili od Boha, sa napokon Boh oddialil od nich a nechal ich mravne upadnúť. Mali možnosť poznať Boha, no nerešpektovali Jeho vôľu. Vždy, keď sa človek vzdiali od Pána Boha, klesne, padne, nie je schopný obstáť v zvodoch sveta a vlastného tela, nie je schopný správne rozoznávať dobré od zlého. Apoštol je presvedčený, že i pohania poznali Božiu vôľu, poznali i trest – smrť, ktorá prichádza na neposlušných, a predsa nielenže zotrvávajú v konaní hriešnosti, ale i schvaľujú, keď tak robia iní. Zlo ľudstva nespočíva ani tak v neznalosti Božej vôle, v nepoznaní toho, čo Boh od nás žiada, ako v neochote ľudí konať, žiť v súlade s Božou vôľou. Dávajme pozor, aby sa nám nestalo, že pravdu Božiu zameníme za lož, na dobré povieme zlé a na zlé budeme hovoriť dobré.