Slovak Czech English German Polish

Sobota, 25. januára 2003

Pán, Hospodin, zotrie slzy z každej tváre. Boh je verný a spravodlivý. Židom boli zverené Slová Božie. Dostali to najcennejšie – predpovede starozmluvných prorokov, Krista, ktorý prišiel medzi svojich, no neprijali ho. Stali sa nevernými. Boh však zostáva verný. Keď sa aj hnevá pre naše neprávosti, opäť tým len dokazuje svoju spravodlivosť. Boh podľa ľudského uvažovania mal by vyňať spod súdu tých, ktorí zväčšujú Jeho slávu. “A keď sa pravda Božia mojou lžou rozhojnila Jemu na slávu, prečo mám byť ešte ako hriešnik súdený?” Keby vyňal Boh spod súdu tých, ktorí sú lživí a hriešni, dokázal by sa ako vrcholne nespravodlivý. Boh sa však podplatiť nedá. Pavel odmieta prekrúcanie svojho učenia, že treba robiť zlo len preto, aby sa lepšie od neho odlíšilo dobro. Pavel hovoril len toľko, že Boh aj zlo môže použiť na zvýšenie svojej slávy. To však neznamená, že človek má robiť zlé veci. Apoštol vykresľuje hriešnosť celého ľudstva. Všetkých ľudí bez rozdielu. Sami o sebe sme hriešni a nikto sa hrdo so vztýčenou hlavou nemôže postaviť pred Boha, aby povedal, že jeho sa to netýka. Žiaden človek nie je spravodlivý. Zo svojich síl, schopností nie je možné, aby sme žili príkladným životom, v absolútnej bázni pred Bohom. Boží zákon, ktorý nám bol daný, neprinesie nám ospravedlnenie, a preto nikto nemá právo sa vychvaľovať, či cítiť lepším, dokonalejším pred Bohom než ten druhý. Zo zákona spoznávame len jedno, a to svoju hriešnosť. Plnením zákona, skutkami, svojím vlastným snažením nebude pred Bohom ospravedlnený ani jeden človek. Jedine vo viere v Krista je naša záchrana.