Slovak Czech English German Polish

Streda, 29. januára 2003

Nesmiete pridať nič k tomu, čo vám dnes prikazujem, ani z toho ubrať, ale budete zachovávať príkazy Hospodina, vášho Boha, ktoré vám dávam. Abrahám uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Keď sme si prečítali tieto slová o Abrahámovi, môžeme myslieť na všetky tie výborné skutky, ktoré Abrahám urobil. Boli plné oddanosti, vernosti, poslušnosti, ale predovšetkým viery. Ak by mal byť čo len jeden človek na svete ospravedlnený pred Bohom za svoje dobré a bohabojné skutky, bol by to asi Abrahám. Ale čo čítame? – “Ak Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom.” Až to, že uveril, sa mu počítalo za spravodlivosť. Musíme veľmi radikálne rozlíšiť dve veci: milosť a odmenu. Milosť môžeme dostať len preto, že nám ju Pán Boh chce dať. Odmenu môžeme dostať len za niečo, čo pre niekoho urobíme. Ale my Božie kráľovstvo nedostaneme ako našu odmenu alebo výplatu za to, čo sme urobili. Do Božieho kráľovstva sa dostaneme jedine preto, že to Pán Boh chce. A Jeho podmienky sú veľmi jasné. Máme Ho milovať a poslúchať ako svojho Pána a ako veriaci máme napĺňať svoj život Jeho vôľou. Nezáleží pritom, či sme bieli, čierni, žltí, kde bývame, ako sa obliekame a podobne. Záleží na našom vnútri. To je to hlavné.