Slovak Czech English German Polish

Sobota, 08. februára 2003

Hospodin je tvoj ochranca. Hospodin je ti záštitou po pravici. Slnko ti cez deň neublíži, ani mesiac v noci. Zachránený, hoci ešte hriechom poznačený. “Prepáčte, nechcel som,” je častým ospravedlnením. Často robíme zlé veci, ktoré v podstate ani nechceme robiť. Ja patrím medzi ľudí, ktorí väčšinu vecí robia na poslednú chvíľu. Ak tiež patríte medzi takýchto ľudí, tak viete, koľko stresu to prináša. Niekedy dané povinnosti stihnem, inokedy nestihnem splniť. V oboch prípadoch si však hovorím: Tak toto bolo poslednýkrát. Nabudúce si to lepšie naplánujem a všetko urobím vopred. Nabudúce... Každé “nabudúce” dopadne tak isto. Nerobím, čo chcem, ale robím, čo nechcem. V tomto pozemskom živote ako kresťania prežívame napätie. Veríme v Pána Ježiša, budujeme s Ním živé spoločenstvo čítaním Jeho slova, poznávaním Božieho charakteru, modlitbami, v chráme, pri sviatosti Večere Pánovej. Ale keď príde na to, opäť sa rozhodnúť, tak vždy znovu a znovu zlyháme. Potom sa pýtame, či má viera v Krista vôbec nejaký zmysel, keď sa v podstate nič nezmenilo a my stále s hriechom prehrávame. Luther tiež prežíval podobnú dilemu. A prišiel na to, že tu na zemi tento zápas s hriechom nikdy neskončí. To však neznamená, že sa nič nezmenilo! Predtým sme boli len hriešni. Teraz sme hriešni a svätí zároveň. Žijeme v tele poznačenom hriechom, ale zároveň sme zachránení od večnej smrti. Vďaka za to Bohu skrze Ježiša Krista nášho Pána!