Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 09. februára 2003

Boh má múdre srdce a veľkú moc; kto sa Mu kedy vzoprel, a ostal bez trestu? Z výšin do údolia života. Radi cestujete? Možno áno, možno nie. Každopádne, aspoň na dovolenku treba niekam “vypadnúť”, že? Niekam, kde vás nikto a nič nevyrušuje a vy si môžete v pokoji odpočívať. Možno ste sa tak dostali aspoň do Vysokých Tatier, kde ste videli západ slnka a priali ste si, aby ten moment nikdy neskončil. Alebo ste boli pri mori a ležanie na pláži vám robilo tak dobre, že na prácu ste si ani nespomenuli. Pre mňa bol najzaujímavejší moment pozorovať deti domorodcov hrajúce sa pri jazere vo venezuelskej džungli. Dostať sa tam dalo jedine lietadlom, bolo tam krásne teplo, voda bola tak akurát, piesok jemný ako hladká múka. Počuli ste len spievanie vtákov, škriepiace sa opice, či šumenie vodopádu v diaľke. A to ani nebudem hovoriť o nádhere stolových vrchov, ktoré dokonale dotvárali atmosféru. “Takto si predstavujem raj,” pomyslel som si. A veru, aj som rozmýšľal nad tým, či by som tam nemohol ostať – ďaleko od problémov, ťažkostí, stresu a ľudí. Aj apoštol Peter mal takéto úmysly. Chcel ostať ďaleko od ľudí, niekde, kde mu bolo veľmi dobre. Božia odpoveď je však jednoznačná – Pán Boh nás posiela späť medzi ľudí, aby sme boli svedectvom o Pánovi Ježišovi. Posiela nás, aby sme niesli do sveta, medzi ľudí, zvesť o Pánovi Ježišovi, v ktorom sa Bohu zaľúbilo a ktorý sa stal jedinou cestou záchrany pre všetkých ľudí.