Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 13. februára 2003

Svojou láskou a súcitom Hospodin ich vykúpil, a dvíhal ich i nosil po všetky dávne dni. Nevieme, za čo sa máme modliť. Ale vieme, že nám všetky veci slúžia na dobré. Môžeme s tým súhlasiť? Nie je to naopak? My predsa vieme, koho a v čom žiadať o pomoc. Poznáme svoje rezervy, zlyhania, potreby. Len si veru nie sme istí, či nám všetky veci slúžia na dobré. Na čo je komu choroba, strata zamestnania, sklamanie, že moja dôvera bola zneužitá? Tieto skúsenosti nás privádzajú skôr k pochybnostiam, ako k presvedčeniu, že to má nejaký zmysel. Preto prichádza Boží Duch. Na pomoc. Naše modlenie často krúži len okolo našich vlastných túžob, predstáv, prízemných vecí. Ale Boží Duch volá po naplnení skutočných potrieb a konečnom vykúpení. Pozná túžby, ktoré nevieme “obliecť do slov”, formulovať. Prosme teda Božieho Ducha, aby nás učil modliť sa za veci, ktoré sú pre nás aktuálne a dôležité. – – Telesná ani duchovná bieda nezničí Božie vykúpenie. V tom môžeme mať istotu, že aj tie najhoršie veci sú ako zrnká piesku, ktoré v našom vnútri vytvárajú skutočne vzácnu perlu. To platí o každom človeku, ktorý miluje Boha. Pavel hovorí o povolaní, ospravedlnení a oslávení v minulom čase. Je si celkom istý, že sa všetko pre našu záchranu dávno odohralo. – – Nechajme si povedať. Nezatvárajme sa do výčitiek, neskrývajme sa za masky obranných reakcií, neunikajme pred Bohom. Sme spasení. Boh sa rozhodol. To je isté. Nie je však isté to, či Jeho prácu za nás a na nás vnímame a oceníme. A tu je rozhodnutie na nás.