Slovak Czech English German Polish

Sobota, 15. februára 2003

Svojím poznaním môj spravodlivý sluha dá spravodlivosť mnohým a ich neprávosti sám vezme na seba. Každý za seba. Dal by som za neho (za ňu) život – to sú vyjadrenia rodičov, keď sa milované dieťa ocitá v nebezpečenstve. To je vyjadrenie lásky, ktorá nesníva, neidealizuje, ale všetkému verí, všetkého sa nádeja a všetko pretrpí. Takúto lásku vkladá do nás Boh. Vložil ju do životov tých, ktorí nás naučili poznať milosť, bezpodmienkové prijatie. Všímame si prejavy ľudí, ktorým na nás záleží? Vnímame ich pripravenosť obetovať čokoľvek, len aby sme my mohli rásť, postúpiť ďalej, aby sme boli šťastní? Komu ja dávam na vedomie, že ho milujem nielen pre to, že mi tento vzťah niečo prináša, ale preto, že ho chcem obohatiť? – – Apoštol sa sťažuje na žiaľ a bolesť pri srdci. Izraelský národ, s ktorým sa cíti byť spojený pokrvným putom, sa od živého Boha odvracia. Nevidí záchranu, ignoruje milosť v Ježišovi Kristovi. Fixuje sa na očakávanie príchodu Spasiteľa, ktorý sa ukáže a dokáže hneď a splní priania ľudu. Ale ten si je istý svojím vyvoleným natoľko, že si vzťah s Bohom, ktorý sa pre neho rozhodol, nepotrebuje obnovovať. – – Apoštol núka čosi, čo Boh nemôže prijať. Preto, aby bol Izrael zachránený, nepotrebuje Pavlovo zavrhnutie. Dal svetu Syna. On zomrel ako obeť. To stačilo. – – Sú veci, v ktorých nemôžeme zastúpiť ani tých najmilovanejších ľudí. Pred Bohom sa musí postaviť a zodpovedať každý SÁM ZA SEBA. Nie Abrahám bude reprezentovať národ, ani Mojžiš, ani Pavel. Svoje deti a vnúčatá však nemôže reprezentovať ani zbožná mama, či stará mama. Naši zbožní predkovia nám mohli ukázať smer a predstaviť milosť. Tam sa ich úloha skončila. Pred Bohom rozhodne naše osobné vyjadrenie.