Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 16. februára 2003

Chodník spravodlivých je ako úsvit, ktorého jas rastie až do bieleho dňa. Priateľu počúvaj. Ja som ti v živote pripravil miesto. Čakám len na to, kedy prídeš a či sa dáš angažovať. Nepostávaj na okraji. Poď ku mne. Lepšie miesto pod slnkom nenájdeš, ako to, ktoré som určil len pre teba. Viem, že práca v tomto svete obnáša aj vypätie a únavu. Ale moja odmena ti za to stojí. – – Priateľu, nehnevaj sa. Nekrivdím ti. Možno som urobil škrt v Tvojom rozpočte. Ale – naozaj si presvedčený, že je Tvoja kalkulácia správna? Veď aj na Teba som čakal. Netúžil si prísť? Nechcel si byť užitočný? Neťahal som Ťa nasilu. Bol som rád, keď si prijal moje pozvanie. Zvláštne, všímaš si to, čo Tvoj blížny dostáva. Vidíš to omnoho lepšie, ako to, čo Tvoj blížny potreboval. – – Prečo? Uváž, sú Tvoje postoje logickejšie ako moje? Nesmerujú len k tomu, aby si bol spokojný len Ty – sám? Uži si to, čo Ti dal. Negáň, nezazeraj, nezáviď. Máš dosť. Ja chcem dávať. Chcem oceniť aj toho, ktorý ku mne prišiel v poslednej chvíli. Veď ani nevieš, kde dovtedy bol, koľko biedy skúsil. To by si mu asi nezávidel. – – Nekaz moju radosť ani radosť človeku, ktorý sa do poslednej chvíle nevedel správne zaradiť a nájsť miesto, kam patrí. Možno sa zdráhajú prísť aj tí, na ktorých bytostne záleží aj Tebe. JA na nich počkám. Ale musia chcieť prísť sami. Nechaj rozdeľovanie spravodlivej odmeny na mňa. Ani Ty nepracuješ, nedávaš, nemiluješ zadarmo. So svojou odmenou môžeš byť spokojný. Dopraj ju aj iným.