Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 17. februára 2003

Vaša láska je ako ranný oblak, ako rosa, čo sa zavčasu tratí. Podľa vyvolenia, nie podľa skutkov. Boží plán spásy človečenstva možno vidieť už na dejinách Izraela, Božieho ľudu Starej zmluvy. Tento sa uskutočňuje často ináč, ako by sme si to po ľudsky predstavovali. Židia si zakladali na tom, že sú synovia Abrahámovi. Avšak už Ján Krstiteľ upozorňuje, že Boh aj z kameňov môže vzbudiť Abrahámove dietky. Samotné vyvolenie Izraela bolo podľa Božieho rozhodnutia, nie podľa ľudských zásluh. Rebekini synovia Ézav a Jákob sa ešte nenarodili, ešte neurobili nič dobré alebo zlé, a podľa Božieho rozhodnutia už bolo určené, že starší bude slúžiť mladšiemu. Slová, že Boh si Jákoba obľúbil a Ézava znenávidel, neznamenajú, že mladší bol určený pre spásu a starší pre zatratenie. Také niečo by bolo proti duchu Písma svätého ale Boh si vyvolil Jákoba pre uskutočnenie svojej vôle, ktorá je, aby všetci ľudia boli spasení a došli k poznaniu pravdy (1.Timoteovi 2,4). Teda právo prvorodeného tu neplatí. Tak aj kresťania v Ríme môžu byť vyvolenými, podľa Božieho zasľúbenia potomkami Abrahámovými. Ak sme aj my vyvolenci Boží, obdarovaní Jeho milosťou, nie je to naša zásluha, ale Božia. Preto akákoľvek duchovná pýcha nemá miesta. Poznajme s Pavlom, že čo sme, sme z milosti Božej. Za tú milosť buď Mu chvála.