Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 20. februára 2003

Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodinov. Vyznávať a veriť. Čo mám robiť, aby som bol spasený? Je to vážna otázka a žiaľ, mnohí si ju nepredkladajú. Nám však určite na nej záleží. Ona zaujímala aj bohatého mládenca, aj zákonníka, ktorí sa pýtali Pána, čo majú robiť, aby dosiahli večný život, aj žalárnika vo Filipis, ktorý sa pýta Pavla a Síla. “Páni, čo činiť, aby som bol spasený?” (Matúš 10,17; Lukáš 11,25; Skutky 16,31.) Pavel dáva odpoveď citovaním Jóelovho proroctva. “Každý človek totiž, ktorý by vzýval meno Pánovo, bude spasený.” Každý, teda aj Žid, aj Grék teda pohan ktorý ústami vyzná Pána Ježiša a v srdci verí, že On je vzkriesený, živý Pán. V dobe apoštolskej, keď už bol zoslaný Duch Svätý a aj v našej dobe, v ktorej Duch Svätý pôsobí prostriedkami milosti, aby sme mohli v Ježiša Krista, nášho Pána veriť a k Nemu prísť, má takú možnosť naozaj každý človek. Aspoň v našom prostredí. Slovo Božie sa zvestuje, je nám blízko a keď mu otvoríme srdcia, sme na ceste spásy. Že sme na nej, dosvedčíme vyznaním, že sa k svojmu Pánovi priznáme a vierou, ktorá bude prinášať hojné ovocie Ducha tak, že budeme vedieť dokázať vieru zo skutkov. Pane, nedaj nám zblúdiť z tejto cesty.