Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 24. februára 2003

V úzkosti volám k Hospodinovi, kričím o pomoc k svojmu Bohu ... vypočuje môj hlas. Božie plány sú iné – lebo On lepšie rozumie ľuďom... “Milujúcim Boha všetko slúži na dobré.” Každý túžime nielen po osobnom prospechu, či prospechu svojej rodiny, ale aj po prospechu našej krajiny, nášho národa. Veriacim však nejde v prvom rade o úroveň ekonomiky, ale o prospech duchovný. O to, aby náš národ (čím viac ľudí z neho) bol kresťanský nielen podľa tradície. Prax, každodenný život, je predsa vždy dôležitejší, ako rôzne vyhlásenia, či priznania sa k niečomu. Aj Pavlovi veľmi záležalo na záchrane jeho vlastných, jeho krvi, na záchrane Židov. Bol síce apoštolom pohanov, ale svojho milostivého Boha poznával v rodičovskom dome, v synagóge, v jeruzalemskom chráme. Keď sa obrátil, zvestoval Božiu milosť a videl, ako mnohí pohania pohŕdajú Židmi, ktorí odmietli Mesiáša. A tak musel vysvetľovať, že Boh miluje aj tých, ktorí Ho neprijali. A veľmi túžil, aby jeho služba pohanom, ktorí cez ňu poznali pravého a jediného Boha, bola Židom “tŕňom v oku”, aby v nich vzbudila žiarlivosť a túžbu priblížiť sa k Bohu tak, ako títo pohania. – – Duchovná pýcha je veľmi nebezpečná. Bývalých pohanov viedla k opovrhnutiu Židmi, k nenávisti voči celému národu. Zabudli však, že Židia boli vyvoleným Božím ľudom, že základy svojej viery majú práve zo židovstva. Akoby Pán Boh bol len ich Bohom. Duchovná pýcha je veľmi nebezpečná. Pohŕdanie Židmi, katolíkmi, apoštolskými... Ale či Pán Boh nezachránil ostatky Izraela, či medzi príslušníkmi iných cirkví nie sú verní Kristovi vyznavači? My sme boli postavení do služby všetkým ľuďom, nielen členom toho nášho spoločenstva. Nezabúdajme, že aj medzi inými má Pán moc povolať “ostatky” možno aj cez nás – cez náš život, naše svedectvo.