Slovak Czech English German Polish

Utorok, 25. februára 2003

Poranené obviažem a choré posilním. Nenamýšľaj si, ale sa boj. Je mnoho biblických veršov, ktoré jasne hovoria, že všetko, čo človek má, je dar Boží. A tak ako prosíme: “Chlieb náš každodenný daj nám dnes.” ako Pánu Bohu ďakujeme za všetko, čo nám dáva pre tento život, mali by sme Mu ešte navyše ďakovať za všetko, čo urobil, aby sme mali večný život. Ale byť lepší od iných (alebo aspoň si to myslieť), to je priveľké pokušenie. A tak sa samospravodlivosť a pocit výnimočnosti nevyhol ani “novým” kresťanom v Ríme a nevyhýba sa ani nám. Oni sa vystatovali nad Židov, nad tých, ktorí kedysi ako národ Boží boli Bohu vzácnou olivou – kmeňom im bol Hospodin a oni boli zelenými vetvami. Či im nepatrilo prísne napomenutie: “Nenamýšľaj si, ale sa boj?” Lebo to bola Božia milosť, že práve oni uverili a mohli byť napojení na kmeň - na Hospodina namiesto tých, ktorí odpadli. – – Keď príde pocit, že sme (aspoň o kúsok) lepší, ako tí druhí, mali by sme si pripomenúť, že nie my sme si vyvolili nasledovať Pána Boha, ale On si prv vyvolil nás, že nie naša láska k Nemu Ho prinútila všimnúť si nás, ale Jeho láska sa bez našich zásluh sklonila k nám. Nie ratolesti dávajú život kmeňu a koreňom, ale korene a kmeň dávajú život konárom! Že môžeme veriť, to je dar Božej milosti. Že máme schopnosti, robiť Božie Slovo skutkom, že máme zdravý rozum, zdravé zmysly, to je nesmierny Boží dar. Kde je tu miesto pre pýchu, pre povýšenosť, pre pohŕdanie? “Z Božej milosti som, čo som!” To by malo byť naším každodenným vyznaním, ktoré povedie od prípadnej povýšenosti k vďake za dar viery.