Slovak Czech English German Polish

Streda, 26. februára 2003

Prečo dávate peniaz za to, čo nie je chlebom, a svoj zárobok za to, čo nesýti? Čujte ma pozorne a jedzte dobré. Aké nevyspytateľné sú Božie súdy a aké nepochopiteľné Božie cesty. Pre človeka je výhodou, keď má “zdravý sedliacky rozum”. Vie si poradiť, vie si vysvetliť, prečo to funguje tak a tamto inak, vie, že 2+2=4. Ale vo vzťahu k Pánu Bohu môže byť “zdravý sedliacky rozum” na škodu, pretože Pán Boh sa ním vo svojich rozhodovaniach neriadi. A tu nastáva problém, lebo veľakrát nechápeme, prečo musíme v živote riešiť situácie nie príjemné..., prečo tá “Božia matematika” nefunguje podľa pravidiel tohto sveta. To by sa iste páčilo aj rímskym kresťanom, lebo Židia ich prenasledovali a oni mali dôvod ich nenávidieť a pripadať si v Božích očiach vzácnejší a lepší. Boh však aj ich podľa svojho rozhodnutia povolal – pre ich predkov, otcov – Abraháma, Izáka, Jákoba. – – Božie rozhodnutia sa nám zdajú nelogické, ale či vidíme až na koniec svojej životnej púte? Aj my sme Pána Boha nie vždy poslúchali, aj nás prijal len zo svojej veľkej lásky a milosti. Či tak nemôže urobiť aj tým, ktorí nám nie sú celkom pochuti? My máme v každom človeku vidieť Krista a všetko, čo robíme iným, robiť z tej duše – ako Pánovi. Nemôžeme si teda namýšľať, že sme kýmsi viac, Bohu milší. Boh sa zmilováva nad tým, nad kým sa zmiluováva a zľutuje sa nad kým sa zľutováva. Preto mu patrí vďaka, chvála, sláva a moc.