Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 27. februára 2003

Pozri, Hospodine, v akej som úzkosti, ... lebo som sa veľmi priečil. Boh počuje – buďme trpezliví. Príbeh z dávnych čias. Aj tak by sa dalo zhodnotiť dnešné čítanie z Písma Svätého. Veď problém neplodnosti je dnes v drvivej väčšine prípadov vyriešený – funguje asistovaná reprodukcia, zdravotné problémy, ktoré bránia tehotenstvu, sa dajú odstrániť. No na Annin príbeh sa možno pozrieť aj z iného zorného uhla. Z pohľadu ženy, ktorá svoju bolesť odovzdala do Božích rúk a verila, že On ju vypočuje spôsobom, ktorý určí On, a ktorý iste bude najlepší. A tak sa aj stalo. Anna porodila Samuela, ktorý sa stal veľkým Božím mužom. Aká silná musela byť jej viera. Ešte silnejší bol jej Boh. Veď v tej dobe ani zďaleka nebola medicína na takej úrovni, ako je dnes. Nemohla sa spoľahnúť, že jej pomôže človek. Keď Anna prosila o dieťa, vedela, že tak strhne aj nálepku, ktorú jej dali ľudia, nálepku: menejcenná. Lebo žena, ktorá v tej dobe nemala deti, skutočne nemala žiadnej ceny. A Anna si vytrpela veľa ponižovania a ústrkov. Preto prosila nielen o dieťa, ale aj o to, aby ju Pán Boh toho poníženia zbavil. – – Anna bola pritlačená svojou situáciou k múru. Mohla hľadať východisko aj inde, možno v osobnej pomste Pennine alebo nárokovaním si na jej deti. No ona sa celkom zverila do Božích rúk, dôverovala a čakala, že sa jej Boh ujme. Modlila sa a jej modlitba bola vypočutá. Pán Boh má mnoho spôsobov, ako pritiahnuť k sebe. Možno je to, milý čitateľ, nejaká bolesť, či krivda, ktorú práve prežívaš. Ale aj to patrí do Božích rúk, lebo naše možnosti sú obmedzené. Božie však nie. On je naozaj silný Boh.