Slovak Czech English German Polish

Sobota, 01. marca 2003

Ten, kto dúfa v Hospodina, bude zahrnutý milosťou. Radosť z Božej pomoci. “Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.” Keby Anna poznala Novú zmluvu, možno by týmito výstižnými slovami vyjadrila svoju radosť. Radosť z toho, že Pán Boh sa jej zastal, že zatvoril ústa tým, ktorí sa jej pre neplodnosť vysmievali a pohŕdali ňou. Veď z Anninho okolia si nikto nemyslel, že sa niečo v jej živote zmení, že ten Boh, ktorému dôverovala, takto zasiahne. Ale Božie súdy sú nevyspytateľné a to, čo je pre človeka nemožné, Boh môže zmeniť. – – Vyžaduje to však obrovskú dôveru a niekedy až nadľudskú trpezlivosť čakať na Jeho odpoveď. Vyžaduje to vylúčiť pokusy len vlastnou silou vyriešiť svoje problémy, vyžaduje to mať čisté srdce. Veď, keď nám je ublížené, či nepoznáme pocit krivdy, trpkosti, hnevu, túžbu po pomste? Či mnohí ešte toto všetko v sebe neživia s tvrdením, že síce odpustili, ale nikdy nezabudnú? Kto takto robí, málo dôveruje Bohu. Veď Pán Boh vidí, kde sa deje krivda a žiadny nevyznaný hriech nezostane bez odplaty. “Božie mlyny melú pomaly, ale isto.” A Písmo Sväté nám hovorí: “Odplatou za hriech je smrť.” Keď neodpustíme a hľadáme cestu odplaty za každú cenu, nemôžeme sa radovať z Božej pomoci, lebo nedáme Pánu Bohu priestor. Dovoľme Mu, aby sa nás, aj keď sme ponižovaní, ujal a nechajme tých, ktorí nám ubližujú v Jeho rukách. On s nimi naloží podľa svojej vôle. Dovoľme nášmu Bohu, aby budoval naše srdce Jeho láskou, dôverou v Neho a trpezlivosťou nádeje.