Slovak Czech English German Polish

Streda, 05. marca 2003

Vyjde hviezda z Jákoba, povstane žezlo z Izraela. Povolanie Božie zjednocuje. Celý Izrael poznal, že Samuel bol ustanovený za proroka Hospodinovho. To je veľmi silná podpora. O kom by sme to dnes mohli povedať, a v ktorom národe? Pokiaľ ide o uznanie autority predstaviteľov vo verejnom živote, ale aj v cirkvi, sme rozdelení na strany a skupiny. Jeden podkopáva a spochybňuje autoritu druhého. Samuelova autorita zjednocovala národ, ľud Boží. V čom spočívali znaky jeho autority? V prvom rade to je Božie povolanie. Nie je samozvancom. Trikrát ho oslovuje Pán. To, že až na tretíkrát a po rozhovore s Élim pochopí to volanie, ako volanie od Hospodina, svedčí o jeho skromnosti. Počutý hlas Boží konfrontuje so skúsenosťou iných služobníkov Božích. Nenecháva si svoju skúsenosť Božieho oslovenia pre seba, nezakladá hneď na prvom Božom oslovení svoju autoritu. Aj ku nám sa dnes Pán prihovára rôznym spôsobom. Nie je ľahké rozpoznať Jeho hlas. Preto je dobré, ak to, čo poznávame vo svojom živote, ako hlas Boží, vieme v dôvernom vzťahu prehodnotiť, prediskutovať s tými, ktorí majú citlivý duchovný zrak i sluch. Vtedy naša duchovná skúsenosť a odvolávanie sa na ňu môže poslúžiť k zjednoteniu cirkvi i ľudí okolo nás. Nepremyslené pripisovanie duchovného významu rôznym skúsenostiam a samozvané odvodzovanie svojej duchovnej autority od pochybných skúseností naopak prispieva k rozdeleniu.