Slovak Czech English German Polish

Sobota, 15. marca 2003

Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj zabudli, ja na teba nezabudnem. Srdce. Človek nikdy nie je sám. To sa nám iba diabol snaží nahovoriť: “Človeče, si sám. Už nemáš nikoho. Všetci sa ti obrátili chrbtom...” Spomeňte si na prorokov – Eliáša a Jeremiáša – ako sa oni vyrovnávali s týmto diabolským pokušením. Koho Boh osloví a povolá do služby, tomu dá i spolupracovníkov. Keď Saula povolal za kráľa, čítame si, že ho “sprevádzali z vojska tí, srdca ktorých sa dotkol Boh.” Boh nás neizoluje od sveta, od ľudí. Dáva nám bratov, sestry, o ktorých sa môžeme oprieť, s ktorými môžeme počítať. Našli sa aj takí, ktorí Saulom pohrdli. Ktorí o ňom nerozprávali pekne. Saul na to reaguje veľmi zaujímavo. Nezasiahne svojou mocou. Neodpláca sa zlým za zlé. Koná v tej situácii tak, ako môže konať srdce, ktorého sa dotkol Boh. Kronikár zaznamenáva v tej kritickej a ponižujúcej situácii pre Saula – “on však akoby nebol počul.” Bol to veľmi múdry postoj. Ak by Saul nemal okolo seba ľudí, ktorých srdca sa dotkol Boh, možno by reagoval agresívne. Vďaka Bohu za ľudí v našom živote, ktorých srdca sa dotkol Boh.