Slovak Czech English German Polish

Utorok, 18. marca 2003

Jeho vláda je večná vláda a nepominie. Zisk z rozumu. Prečo nevyužiť dobré postavenie k tomu, aby som niečo získal, aby som aj ja z toho niečo mal? Takto uvažoval Saul a do dnešnej doby sa na tomto postoji nič nezmenilo. Saul ako “prvý muž” v Izraeli, ako vodca, mal byť príkladom v poslušnosti k Hospodinovi.Boží príkaz na vyhubenie Amálekovcov a zničenie všetkého, čo im patrilo – nech sa nám zdá akokoľvek krutý – bol jednoznačný. Ale čo urobil Saul? Všetko, čo bolo bezcenné, zničil. Čo však malo v jeho očiach hodnotu – kráľa a najlepšie stáda oviec a dobytka – to ušetril. Z ľudského hľadiska postupoval celkom logicky, rozumne a prirodzene. Z Božieho hľadiska to bolo také kľučkovanie medzi poslušnosťou a túžbou po zisku – splnil síce Boží príkaz, ale len do tej miery, ako sa mu to hodilo. Takáto polovičatosť – ani ryba, ani rak – je najnešťastnejší ľudský postoj. A zároveň najnebezpečnejší, lebo človek klame sám seba, keď si nahovára, že splnil Boží príkaz. Saul chcel svoje konanie dokonca zbožne ospravedlniť a tvrdil, že to urobil preto, aby mohol obetovať Hospodinovi. O takýchto ľuďoch hovorí Zjavenie Jána: “Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, vypľujem ťa z úst!” Hospodin si nárokuje celého človeka, nielen nejaké zbytky.