Slovak Czech English German Polish

Streda, 19. marca 2003

Všetko, čo činí Boh, trvá naveky; nič k tomu pridať nemožno a nič nemožno z toho ubrať. Dva pohľady. Keď sa dvaja ľudia pozerajú na jednu vec, nikdy nevidia to isté. Jeden si pri pohľade na človeka všimne jeho výzor, oblečenie, zovňajšok. Iný si všimne žiarivý pohľad, úsmev na tvári. Pritom pozerajú na toho istého človeka. Ešte väčšie rozdiely v pohľade objavíme vtedy, keď porovnáme Boží pohľad a ľudský pohľad. My ľudia hodnotíme človeka podľa jeho zovňajšku – podľa toho, ako vyzerá, ako sa správa, čo koná. Máme radi ľudí, ktorí sa obliekajú podľa našich predstáv. Ktorí sa správajú tak, “ako sa to očakáva”. Hrdinov z filmov poznáme na prvý pohľad, lebo sú vždy sympatickí a negatívne postavy sú na prvý pohľad väčšinou nesympatickí ľudia. Hospodin sa na človeka pozerá inak – Jeho pohľad ide pod povrch. Nehodnotí podľa vonkajších kritérií – ani podľa zovňajšku, ani podľa správania, ani podľa skutkov. Pozerá na srdce človeka – na jeho pohnútky, na jeho motívy. Život človeka, ktorého si ľudia vážia, nemá častokrát v Božích očiach cenu. Pretože to dobré, čo človek urobil, bolo urobené zo zlých, egoistických pohnútok. Ako príklad stačí uviesť farizejov Ježišovej doby, ktorí sa postili, dávali almužny, modlili sa. To všetko by bolo v poriadku, keby to robili z úprimného a čistého srdca. Ale oni to robili preto, aby ich ľudia chválili a oslavovali. Na druhej strane mnohé z toho, čo ľudia odsúdia a považujú za zlé, Hospodin akceptuje a schvaľuje. To preto, lebo nepozerá na zovňajšok, na vonkajší efekt, ale pozerá do vnútra, do srdca človeka. – – Takto sa Hospodin pozerá aj na nás. vidí, ako sa hovorí, “do špiku našich kostí”. Pred ľuďmi môžeme hrať divadlo – môžeme sa javiť lepšími, dokonalejšími, spravodlivejšími, ako v skutočnosti sme. Ale pred Bohom nám naše divadlo nepomôže. Pomôcť nám môže len Božia milosť a láska, ktorú dáva Boh každému, kto v úprimnosti a pokore otvorí svoje srdce.