Slovak Czech English German Polish

Streda, 26. marca 2003

Dokážem sa ako Svätý pred zrakmi pohanov. A poznáte, že ja som Hospodin. Keď muži plačú. Sú slzy smútku a bolesti, slzy bezmocnosti a strachu, sú aj slzy radosti a milého prekvapenia. Aj Pán Ježiš poznal slzy smútku a sklamania. Slzy Dávida a Jonatána sú slzy bolesti z nutného rozdelenia verných priateľov. Dávid sa musí skrývať pred Saulom, ktorý sa vyhráža smrťou. Dávid vie, že je Bohom vyvoleným kráľom po Saulovi, ale nemôže si povedať: “Mne sa nemôže nič stať, som vyvolený a chránený”. Boh mu dal rozum, aby ho požíval a urobil všetko pre svoju záchranu. V tejto skúške má osvedčiť svoju vernosť a trpezlivosť. Na kráľovskú korunu je treba ešte čakať, ale nie nečinne so založenými rukami. Pán Boh chce, aby sme boli Jeho spolupracovníkmi pri zámere s nami. –– Pán Ježiš nikdy neurobil hriech a lož nebola nájdená v Jeho ústach (1.Petra 2,22). Z tohto pohľadu je pre nás otázna taktika, ktorú vymysleli priatelia Dávid a Jonatán, totiž že neprítomnosť Dávida pri stole kráľovom vo sviatok novmesiaca Jonatán ospravedlní nepravdivou správou, že Dávid odišiel na rodinnú slávnosť. Je to svätá lož, ktorá chráni život, niekedy sa k nej uchyľujeme, ale nemôže byť zásadou. Mlčme, ak nemôžeme hovoriť pravdu. Tak sa choval Pán Ježiš pri výsluchu pred Pilátom. Jonatán svojím argumentom pred otcom vyvolal ostré slová kráľa a zároveň kopia smerovala na jeho telo. A predsa chránil Dávida!