Slovak Czech English German Polish

Piatok, 28. marca 2003

Nech je nám Boh milostivý a požehná nás, nech medzi nami zažiari jeho tvár! Nech tvoju cestu a tvoju spásu poznajú na zemi všetky národy! Nepomstite sa! “Mne pomsta, ja odplatím, hovorí Hospodin” (Rímskym 12,19). Muži, ktorí boli s Dávidom, rozmýšľali podobne ako Saul v kapitole 23,5. Vzniknutú situáciu pokladali za Boží pokyn: zabiť Saula, a tak ukončiť zlé postavenie Dávida i svoje. Dávid ako by bol náchylný uveriť, že pomsta je sladká. Nepozorovane sa priblížil k Saulovi, ako by skúšal, či naozaj situácia je priaznivá na zbavenie sa nepriateľa. Keď odrezal kúsok plášťa, ozvalo sa mu svedomie. Srdce mu začalo búšiť v nepokoji. Nemôže siahnuť na život pomazaného Pánovho. Aj on je pomazaný. Vie, že má nastúpiť na kráľovský trón, ale ešte musí čakať, ešte sa musí osvedčiť vo vernosti. Nedal sa teda premôcť zlému, ale dobrom premohol zlo. – – Saul bol dojatý veľkou Dávidovou veľkodušnosťou a vyhlásil s istotou, že Dávid bude kráľom. Zároveň si vyžiadal od Dávida prísahu, že až sa stane kráľom, nevyhubí Saulov rod. Dávid túto prísahu splnil. – – Náš Pán a Kráľ, určite splní, čo nám zasľúbil a dá nám kráľovstvo.