Slovak Czech English German Polish

Piatok, 11. apríla 2003

Nezavrhuj ma v čase staroby, keď mi ubúda síl, neopúšťaj ma! Zotrvať pri skutočnom Ježišovi. Keď sa niekomu známemu (a možno i neznámemu) niečo zlé prihodí, zvykneme ho ľutovať. Vyjadríme svoju hlbokú (alebo zdanlivo hlbokú) účasť na tom, čo sa mu stalo. Veľmi často si nedokážeme priznať, že nám to, čo sa mu stalo, prinieslo príjemné vzrušenie do života. Konečne niečo zaujímavé – povieme si. Veď preto v správach majú svoje miesto katastrofy a všeobecnej obľube sa tešia katastrofické filmy... A nie náhodou stojí v evanjeliách aj nenápadná zmienka (v súvislosti s udalosťami okolo Pána Ježiša), že ľudia sa zbehli na to divadlo... Takže divadlo... a ľudia sa zbehli... (Lukáš 23,48). – – No a teraz sa ešte pokúsim posunúť hranice vášho myslenia. My sa dokonca odvažujeme divadlo o Ježišovi si znovu aj zahrať... aby sme sa mohli falošne dojímať... Koľko z nášho kresťanstva je len divadlo? Ešte mnoho by som vám mal čo povedať, ale ako človek sa bojím, že to neznesiete... A tak vám len poviem, že sa naozaj aj dnes zvláštnym spôsobom naplnili prorocké Písma: “Vtedy všetci “učeníci” Ho opustili a utiekli.” Čo si o tom myslíš? Neutiekol si od Ježiša takého, aký On je - ku “Ježišovi”, akým si si ho sám urobil dnes?