Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 21. apríla 2003

Hospodin sa opäť obrátil k Izraelu kvôli svojej zmluve s Abrahámom, Izákom a Jákobom. Nechcel ich zničiť a nezavrhol ich od svojej tváre až doteraz. Poznáš toho, čo kráča s tebou? Aj nám sa to môže stať. Ideme cestou života a rozprávame o všetkom, čo sa stalo. Patríme k pravidelným návštevníkom služieb Božích, možno dokonca k pravidelným čitateľom Biblie. Poznáme biblické príbehy odpredu i odzadu. Len jedno nám akosi nedochádza: čo by to malo pre nás znamenať. Málo poznáme osobné stretávania s Ježišom. On síce kráča vedľa nás, ale Ho nespoznávame. Možno nevera drží naše oči. Možno zvyk, tradícia, možno prostredie, v ktorom žijeme. Jedna vec je vedieť, čo je v Biblii napísané a druhá vec je vedieť, čo to znamená. Emauskí učeníci mali napokon “šťastie”: Nepoznali Ježiša, hoci kráčal vedľa nich. Nepoznali Ho celou cestou. Napokon Ho spoznali po lámaní chleba. Tu je naznačený veľký význam Večere Pánovej. Sám náš Boh si sadá s nami za spoločný stôl. Dáva nám nielen niečo zo svojej špajze – to nám napokon dáva každý deň – ale tu nám dáva sám seba. Úplne a bezo zbytku. V dokonalej láske. Aby sme mohli prežívať nespútanú radosť z Jeho prítomnosti. Pod viditeľným spôsobom. Emauskí neváhali – vstali a išli rozprávať o Ňom, o tom, ako Ho spoznali. Je to aj naša úloha. Skús sa o tom s niekým porozprávať.