Slovak Czech English German Polish

Utorok, 22. apríla 2003

Hospodine, Ty nám zaistíš pokoj, lebo aj všetky naše diela Ty si za nás vykonal. Bohu príjemná bohoslužba. Poznal som jedného cirkevníka, ktorý mi, idúc zo svojich občasných návštev bohoslužieb, vravieval: Bol som si splniť kresťanskú povinnosť. Ja som mu vravieval, že to je nielen kresťanská povinnosť, ale skôr občerstvenie pri prameni živej vody. Iste, význam bohoslužieb a tým aj význam nedieľ a sviatkov je široký a bohatý. Je v nich jedno i druhé. Niečo by sme si však mali zvlášť povšimnúť: v Novej zmluve je obsah bohoslužby v zásade iný, ako bol v Starej zmluve. Bohoslužbou už nie je len to, čo sa deje v nedeľu a v kostole, ale bohoslužbou je skôr to, čo sa deje v našom srdci, v nás; apoštol Pavel dokonca hovorí “v našom tele”. Na inom mieste píše: Či neviete, že ste chrám Boží? (1.Korintským 3,16). V 2.liste ap. Petra 2,5 čítame, že my sami sme živé kamene duchovného domu. Preto dnešný text hovorí o našich telách a o tom, čo tieto telá konajú. Všetko, každý pohyb, každý záchvev mysle patrí k našej bohoslužbe. – – Celý náš život má byť bohoslužbou – nielen bohoslužbou liturgie, ale bohoslužbou lásky Kristovej. Kresťan je človek s premenenou mysľou, iný, ako ostatní ľudia, pretože jeho život sa stáva rozumnou bohoslužbou, obeťou príjemnou Bohu.