Slovak Czech English German Polish

Streda, 23. apríla 2003

Ja, ja som vaším Tešiteľom! Kto si ty, že sa bojíš človeka smrteľného? Aby si nik nemyslel o sebe viac, ako treba. My mnohí sme jedno telo v Kristu, samostatne sme si však navzájom údmi. To je definícia kresťanskej cirkvi. Tak ju definuje aj augsburské vyznanie viery v článku 8. Pohľad na súčasné kresťanstvo a na svoj cirkevný zbor nás však neraz veľmi nepovzbudzuje. Nevyzerá to na jedno telo. Kde robíme chybu? Apoštol Pavel nám napovedá v 6. verši: Keďže však máme rozličné dary... Rozličnosť, - to je ten problém. Sme každý iný. Tak nás stvoril náš Boh. On chce rozličnosť. Musíme sa preto naučiť tvoriť jednotu v rozličnosti. Jednotu, akú tvorí živé telo. Dá sa to dosiahnuť? Áno! Ale máme si uvedomiť niekoľko vecí. Sme iní ako svet (v.2). Hlavu máme v nebi, hlavou je Kristus. To, čo nás spája, sú nie sympatie, ani stranícka, ani národná, dokonca ani cirkevná príslušnosť, ale láska Kristova. Zmýšľame ináč ako svet. Nízko o sebe, vysoko o druhom. O sebe len toľko, koľko treba. Aj kresťan potrebuje zdravé sebavedomie. Aby poznal svoj “dar”, schopnosť. Aby nemal komplexy menejcennosti. Navzájom si slúžime. Ani predstavený nie je pán, ale brat. – – Je možná jednota v rozličnosti? Áno, ale musíme už dnes začať skromne zmýšľať o sebe.