Slovak Czech English German Polish

Piatok, 25. apríla 2003

Hospodin je môj pastier, nič mi nechýba. Kresťan a štát. Ktosi povedal, že štát je nutné zlo. Apoštol Pavel je inej mienky. Hovorí, že štát a jeho správa je Božie ustanovenie, Boží dar pre ľudí v hriechom poznačenom svete. Je Božím služobníkom tebe k dobrému. Má zabezpečiť verejný poriadok, vzdelávanie, nemocenskú starostlivosť, obranu. Potiaľ by to bolo dobré. Niekedy však štát príliš zasahuje do súkromia, bez neho pomaly nemôžeme urobiť krok. A naviac, niekedy chce rozhodovať aj o veciach svedomia. A to je už nie také dobré. Preto je správne, že vo svete ľudia hľadajú najlepšie a najvhodnejšie formy usporiadania štátu a spravovania vecí verejných. Zdá sa, že najvhodnejším spôsobom je demokracia, i keď aj tá má mnoho problémov a úskalí. – – Jeden poslanec povedal, že parlament je vzorkovnicou národa. Ináč povedané: ľudia majú takú vládu, akú si zaslúžia. Vláda a štátna vrchnosť je akoby odrazom, výsledkom stavu spoločnosti. – – Kresťan má rešpektovať štát a štátnu vrchnosť. To je jednoznačné. Problémy nastávajú vtedy, keď štát chce zasahovať do svedomia človeka, keď začína zneužívať a manipulovať zbožnosť a vieru. Vtedy platí to druhé: viac máme poslúchať Boha ako ľudí (Skutky 5,29). Modlime sa za vrchnosť, aby dobre spravovala veci verejné. Za ľudí, aby rešpektovali vrchnosť.