Slovak Czech English German Polish

Piatok, 02. mája 2003

V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa. Milosrdenstvo a misia. Dve veci ničia spoločenstvá a osobný duchovný život a rast. Je to zákonníctvo – súd podľa tela (Ján 8,15; Rímskym 2,1-3) a mlčanie – nesvedčenie. Ak nie si ochotný vždy vydať svedectvo o nádeji, ktorá je v tele (1.Petra 3,15) a mlčíš, môžeš prísť o spasenie. Lebo ústami sa vyznáva na spasenie (Rímskym 10,10). Čie spasenie? Toho, ktorý má počuť o milosti a samozrejme i tvoje! Lebo aj ty si evanjelium od niekoho počul. Pán Ježiš nemá utajených svedkov. Takže misia je podmienkou tvojho rastu a spoločenstva. Rozhodne to nie je záujmový krúžok pár nadšencov v zbore. Cieľ misie je priniesť ľudí k Ježišovi, tak ako to urobil Ondrej so svojím bratom Šimonom (Ján 2,43). Často však rozprávame o veciach okolo nás. O peknom kostole, zvykoch, o spevokole, príjemnom kazateľovi. U Jána v 4. kapitole čítame o žene Samaritánke, ktorá, keď stretla Ježiša, hneď bežala do mesta a svedčila o Ňom a potom tiež mnohí uverili (Ján 4,42). Apoštol Pavel hneď po stretnutí s Pánom Ježišom svedčil a zvestoval evanjelium. – – Ak si sa stretol s Ježišom, o čom rád hovoríš? O Ježišovi, alebo o veciach okolo?