Slovak Czech English German Polish

Sobota, 03. mája 2003

Iste ti bude milostivý na hlas tvojho volania. Keď ho počuje, vyslyší ťa. Milosrdenstvo a investície. Príde k nám sused s prosbou o 500 korún. Spomenieme si však, že sa robí zbierka na stavbu kostola. Do čoho radšej zainvestujeme? Dáme peniaze susedovi, alebo sa zapíšeme do zoznamu milodarov na kostol s verejným vyhlásením? Musím tu povedať, že Božie kráľovstvo sa šíri investovaním do ľudí a nie do budov. Pán Boh aj tak nebýva v chrámoch urobených rukami (Skutky 7,48 a 17,24). Nerobme Boha svojím dlžníkom, nedávajme Mu to, čo od nás nechce a nepotrebuje. Našu službu a pomoc potrebujú ľudia, a to aj úplne cudzí (Títovi 3,8). Samaritán investoval do úplne cudzieho človeka a my ho obdivujeme, nazývame ho milosrdným, a pritom sa chováme ako kňaz alebo levita (Lukáš 10,25-37). V prvej cirkvi sa vedeli podeliť o stravu aj majetok. Nikto nehladoval a nikto nezbohatol (2.Korintským 8,15). Plné požehnanie od Pána Ježiša znamená vedieť sa podeliť nielen o dobré slovo, ale aj o chlieb. O tom hovorí aj Jakub v 2.kap. vzťahom na vieru. Čisté náboženstvo je navštevovať siroty (čítaj Jakub 1,27 a Matúš 25,31-40) – tzn. investovať do ľudí. To robil Pán Ježiš – iným pomáhal – a chce to aj od nás, aby sme tak robili.