Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 05. mája 2003

Doľahli na mňa moje viny, nemôžem pre ne ani vzhliadnuť. Hospodine, ponáhľaj sa mi na pomoc! Nejde o organizáciu, ale o osoby. Pán Ježiš nezomrel za princípy, ale za svet – za ľudí, osoby. Preto v cirkvi nejde predovšetkým o organizáciu, ale o osoby. To by nám nikdy nemalo uniknúť. V prvom rade ide o osobu Ježiša Krista. No sú tu tiež osoby bratov a sestier. A títo - veriaci v Krista, tvoria cirkev. Cirkev nie ako organizáciu, ale ako zbor, spoločenstvo konkrétnych ľudí. Keď Pavel píše list cirkevnému zboru v Ríme, má na mysli mnohých jednotlivcov. Ich tváre, službu, ktorú konajú pre Pána. O každom z nich dokáže povedať osobité slovo, na každom vie nájsť niečo dobré. Aký to rozdiel medzi súčasnosťou, keď si i v cirkvi na iných všímame najmä ich slabé stránky, keď si druhého ceníme neraz len kvôli tomu, čo pre cirkev vykoná. Pritom má hodnotu už preto, že je v Pánovi (v.8, 9b, 11b). Keďže druhí tiež patria Kristovi, prijímajme sa navzájom ako členovia rodiny Božích detí. Ak tak urobím a ako kresťan nebudem sledovať len svoje ciele, ktoré ma bavia, naplní sa zasľúbenie, že dostanem nových bratov, sestry, matky, deti (Marek 10,29-30) i život večný. A “večný život – to je pokračovanie (osobných) vzťahov, ktoré stáli za to, aby neumreli” (J. Konzal). Nejde teda o organizáciu, ale o osoby. V časnosti i vo večnosti.